Role of the department is to provide and supervise physics study in bachelor’s and master’s degree programs. Our lectures cover standard physical lectures of theoretical mechanics, thermodynamics, statistical physics, theory of electromagnetism, quantum field theory, solid state physics theory, theory of magnetism, theory of relativity, and computational physics.

News & Announcements
November 22, 2023UncategorizedWe visited the IT4Innovation, Czech National Supercomputing Center to participate in the International workshop devoted to magnetism, spin-orbit coupling, and lattice dynamics for 3D and 2D systems within the bilateral project APVV SK-CZ-RD-21-0114 devoted to Influence of thermoelectrical effects on spin-orbit torques in 2D van der Waals materials. [...]
October 3, 2023AnnouncementsThe Nobel Prize in Physics 2023 was awarded to Pierre Agostini, Ferenc Krausz and Anne L’Huillier “for experimental methods that generate attosecond pulses of light for the study of electron dynamics in matter”. Read more here: https://www.nobelprize.org/prizes/physics/2023/press-release/ [...]
September 18, 2023AnnouncementsJuraj was awarded the “Rising Star in Nanoscience & Nanotechnology” for the best presentation on IEEE NAP-2023, 13th International Conference of Nanomaterials: Applications & Properties, held in Bratislava, September, 10-15, 2023. Congratulations! [...]
August 9, 2023Announcements / Science NewsThe discovery of a superconductor that works at room temperature and ambient pressure has become a viral sensation — read more [...]
August 3, 2023Announcements / UncategorizedThe member of our Department Katarína Karľová was awarded on International Conference on Statistical Physics (SigmaPhi2023, 10th-14th July 2023, Chania, Greece) for The best poster presentation with the title: Frustrated magnetism of a quantum mixed spin-(1, 1/2) Heisenberg octahedral chain from a statistical-mechanical monomer-dimer model. Congratulation on this great achievement! [...]
April 20, 2023UncategorizedThank you all for having a great time during the Faculty Fest 2023 at Aplinka. [...]
November 28, 2022AnnouncementsThe breakthroughs started with graphite and Scotch tape. Transition metal dichalcogenides moiré materials could act as “simulators” of the Hubbard model, potentially solving some of the field’s deepest mysteries. Read more here. [...]
October 4, 2022AnnouncementsThe Nobel Prize in Physics 2022 was awarded “for experiments with entangled photons, establishing the violation of Bell inequalities and pioneering quantum information science”. Read more here: https://www.nobelprize.org/prizes/physics/2022/summary/ [...]
November 30, 2021AnnouncementsAmong six PhD theses this year competing for the best thesis in theoretical physics, the jury awarded Katarína Karľová by honorable mention for her thesis entitled “Rigorous analysis of magnetization processes in classical and quantum spin models“. Congratulations! http://gemma.ujf.cas.cz/~exner/di/VP2021.html [...]
October 6, 2021AnnouncementsThe Nobel Prize in Physics 2021 was awarded “for groundbreaking contributions to our understanding of complex systems”. Read more here: https://www.nobelprize.org/prizes/physics/2021/summary [...]
October 1, 2021AnnouncementsMedzi finalistov prestížnej ceny ESET Sciecnce Award 2021 postúpil aj člen našej katedry RNDr. Martin Gmitra, PhD. https://www.esetscienceaward.sk/sk/finalisti/martin-gmitra [...]
September 16, 2021AnnouncementsTwo members of our department were awarded by Dean’s prize 2020, Faculty of Science, Pavol Jozef Šafárik University in Košice. Jozef Strečka for pedagogical activities and Martin Gmitra for research activities. [...]
March 30, 2021SeminarsDue COVID 19 restrictions the seminars will held on-online, please follow the link next to the speaker name. 01.04.202113:30Phase Diagram Changes in Geometrically Frustrated Generalized Planar RotatorMatúš Lach (bbb) 15.04.202113:30Light Curves Modeling of Eclipsing Binary StarsMichal Čokina (MSTeams)14:15Skyrmion phase in frustrated Heisenberg antiferromagnetMariia Mohylna (MSTeams) 29.04.202113:30Electronic structure of layered superconducting materialsJozef Haniš (MSTeams)14:15Stabilita dráh exoplanét v sústavách s viacerými zložkamiPavol Gajdoš (MSTeams) 13.05.202113:30Entanglement of a spin-1 dimer in the presence of exchange and single-ion anisotropyAzadeh Ghannadan (MSTeams)14:15Modelling of eclipsing binaries with pulsating componentsMiroslav Fedurco (MSTeams) 27.05.202113:30Friedell-like oscillations in a two-dimensional electron gas with a spin-orbit interactionVitalii Tkachenko (MSTeams)14:15Complex theory of localized crystalline magnetic systemsMichal Rončík (MSTeams) [...]
March 25, 2021Science NewsAn unexpected superconductor was beginning to look like a fluke, but a new theory and a second discovery have revealed that emergent quasiparticles may be behind the effect. Read more here on quantamagazine.org. [...]
November 4, 2020AnnouncementsReady to learn quantum computing but don’t know where to start? It’s time. Take this opportunity to learn about the basics of quantum computing and quantum programming by joining the Global Quantum Programming Workshop | QBronze! The workshop will be held in the last week of November as part of the QWorldChallenge2020! Follow the link: https://qworld.lu.lv/index.php/global-quantum-programming-workshop-qbronze/ [...]
October 20, 2020AnnouncementsPrírodovedecká čajovňa Vás pozýva na prednášky na tému Kvantové technológie a kvantové počítanie o technologických a algoritmických výzvach inšpirovaných fyzikálnym mikrosvetom. Algoritmická nerozhodnuteľnosť a kvantové počítanie Zuzana Bednárová Supravodivé qubity Tomáš Samuely Kvantové algoritmy Gabriel Semanišin Quo vadis QSlovensko? Martin Gmitra 28. oktobra 2020 o 13:30 hod. [...]
October 10, 2020AnnouncementsThe Nobel Prize in Physics 2020 was divided, one half awarded to Roger Penrose “for the discovery that black hole formation is a robust prediction of the general theory of relativity”, the other half jointly to Reinhard Genzel and Andrea Ghez “for the discovery of a supermassive compact object at the centre of our galaxy.” Read more: https://www.nobelprize.org/prizes/physics/2020/summary [...]
February 15, 2020Seminarsseminar by Dr. Marko Milivojević /NanoLab, QTP Center, Faculty of Physics, University of Belgrade, Serbia February 20, 2020 at 13:30 in SJ1S24, Jesenna 5, 040 01 Košice Three-spin interactions in three-qubit systems at thermal equilibrium can be used for simple and efficient creation of maximally entangled states. We do not require set of gates to achieve this goal; rather, maximal thermal entanglement naturally arises by appropriately tuning the interactions present in the system. Within the broad range of parameter regimes found, we identify the ones accessible in triple quantum dot and triangular optical lattice, thus opening a way toward simple implementation of maximally entangled states with different types of three-spin interactions. Our results suggest tight connection between the presence of W type of entanglement and magnetization, enabling experimental detection of the W state. [...]
November 7, 2019Announcements / Uncategorized(pozvánka na pozorovanie mimoriadneho astronomického úkazu) Merkúr je k Slnku najbližšia planéta Slnečnej sústavy, a tak sa na oblohe príliš nevzďaľuje od našej dennej hviezdy, čo komplikuje možnosti jeho sledovania aj pre skúsených pozorovateľov. V prípade jasnej oblohy 11. novembra 2019 však uvidia túto planétu všetci, ktorí namieria ďalekohľady vybavené vhodnými filtrami k Slnku, pretože Merkúr bude prechádzať popred žiariaci slnečný kotúč. Prechody vnútorných planét Merkúr a Venuša cez slnečný disk patria k výnimočným astronomickým úkazom. Prechody Merkúra sú častejšie ako Venuše, nastávajú 13-14 krát za storočie. K úkazom dochádza v máji alebo v novembri, pričom novembrové prechody sú dvakrát častejšie. Interval medzi novembrovými prechodmi je 7, 13 alebo 33 rokov, medzi májovými 13 alebo 33 rokov. Prvé pozorovanie prechodu Merkúra popred slnečný disk, ktorý nastal 7. novembra 1631 publikovali Pierre Gassendi a Martinus Hortensius. Prekvapila ich malá uhlová veľkosť Merkúra, no ich pozorovania značne prispeli k spresneniu jeho dráhy okolo Slnka. V roku 1663 James Gregory uvažoval o využití prechodu Merkúra na určenie vzdialenosti Slnka od Zeme, no metódu rozpracoval a publikoval až Edmond Halley v roku 1691. Hodnoty vzdialenosti určené na základe prechodov Merkúra sa však dosť líšili, a preto sa na tieto merania začali používať pozorovania prechodu Venuše popred slnečný disk. Celý priebeh prechodu Merkúra cez disk Slnka, ktorý nastane 11. novembra 2019 bude pozorovateľný z Antarktídy, Južnej Ameriky, východného pobrežia Severnej Ameriky a zo západného pobrežia Afriky. Pre pozorovateľov na území Slovenska bude viditeľná iba prvá polovica úkazu až do západu Merkúra a teda aj Slnka. Planéta Merkúr sa dotkne slnečného okraja o 13:35 a približne o jeden a pol minúty neskôr sa už bude celý kotúčik planéty premietať na slnečný disk. Pozorovanie úkazu ukončí západ Merkúra a Slnka o dva a pol hodiny neskôr (pre stred Slovenska o 16:09). Merkúr bude v čase úkazu pomerne blízko najbližšieho bodu svojej dráhy okolo Slnka, a preto bude jeho uhlový priemer len asi 10“ , čo predstavuje iba 1/186 priemeru slnečného kotúča. Z tohto dôvodu Merkúr nebude viditeľný voľným okom. Na jeho pozorovanie bude potrebné použiť ďalekohľad s aspoň 10 násobným zväčšením a vybaveným spoľahlivým filtrom umiestneným pred jeho objektívom, aby nedošlo k poškodeniu zraku pozorovateľa. Najbezpečnejším spôsobom pozorovania je však metóda projekcie. V takomto prípade, ak Slnko bude mať priemer 25 cm, Merkúr bude malý čierny kotúčik s priemerom len 1,3 mm. V projekcii budeme pozorovať tento úkaz aj pomocou hlavného ďalekohľadu Centra voľného času na Popradskej ulici v Košiciach (www.cvckosice.sk). V prípade nepriaznivého počasia budeme úkaz sledovať prostredníctvom on-line streamu z niektorého iného observatória. Sledovanie úkazu doplní prednáška o zákrytových javoch a ukážka hviezdnej oblohy pomocou prístroja planetária. Nenechajte si ujsť príležitosť vidieť tento mimoriadny astronomický úkaz. Nasledujúci prechod Merkúra cez disk Slnka nastane až 13. novembra 2032 a ďalší 7. novembra 2039. Najbližší májový prechod nastane až 7. mája 2049. Rudolf Gális [...]
October 30, 2019Announcements / UncategorizedV rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2019 sa 5. novembra 2019 od 18:00 hod. v priestoroch planetária Centra voľného času na Popradskej ulici v Košiciach uskutoční prednáška doc. RNDr. Rudolfa Gálisa, PhD. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach venovaná prvej snímke zachytávajúcej bezprostredné okolie supermasívnej čiernej diery v centre galaxie M87. Abstrakt prednášky je uvedený nižšie. Na prednášku nadviaže program v planetáriu a v prípade jasnej oblohy aj pozorovanie objektov večernej a nočnej hviezdnej oblohy. Srdečne všetkých pozývame! Kto: doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD. Kde: planetárium Centra voľného času na Popradskej ulici v Košiciach Kedy: 5. novembra 2019 od 18:00 hod. O čom: Skončilo obdobie, keď sme študovali čierne diery len prostredníctvom teoretických predpovedí alebo nepriamych pozorovacích dôkazov, keď obrázok čiernej diery bol výsledkom iba umeleckej predstavivosti či počítačovej simulácie. 10. apríla 2019 astronómovia odhalili prvú snímku bezprostredného okolia čiernej diery, čo definitívne rozptýlilo posledné pochybnosti o existencii čiernych dier a otvorilo úplne novú éru výskumu týchto najzáhadnejších vesmírnych objektov. V prednáške bude podaný stručný prehľad o historickom vývoji názorov na povahu čiernych dier, vysvetlenie ich fyzikálnej podstaty a vlastností a tiež metód, ktoré astronómovia používajú na výskum týchto gravitačných pascí. Hlavná pozornosť však bude venovaná detailom prelomového astronomického pozorovania – prvej snímke okolia supermasívnej čiernej diery v centre galaxie M87. Image of a black hole at the centre of the galaxy M87 obtained by the Event Horizon Telescope network. [...]
October 30, 2019AnnouncementsPrírodovedecká čajovňa Vás pozýva na prednášky na tému Mimozemský život – áno či nie? o možnostiach existencie života vo vesmíre z pohľadu astronóma doc. Mgr. Štefana Parimuchu, PhD. a biológia RNDr. Petra Prístaša, CSc. 6. novembra 2019 v študovni A. Merici, areál Jesenná 5/Park Angelinum 9, PF UPJŠ o 13:00 hod. [...]
October 11, 2019Announcements / UncategorizedTohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku získali kanadsko-americký fyzik James Peebles a dvojica švajčiarskych vedcov Michel Mayor a Didier Queloz. J. Peebles sa venuje kozmológii, teda vede o štruktúre a evolúcii vesmíru, švajčiarski vedci boli ocenení za objav prvej exoplanéty, ktorá obieha okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku. Tradícia udeľovania Nobelových cien existuje už 118 rokov, prvýkrát sa tak stalo v roku 1901. Ceremoniál vyhlasovania sa koná vždy v Štokholme na začiatku októbra, samotné odovzdávanie nasleduje na slávnostnom večere v polovici decembra. Každý ocenený dostane okrem pamätnej medaily a diplomu tiež peňažnú odmenu vo výške 9 000 000 švédskych korún, čo je asi 944 000 euro. Rovnako ako niekoľkokrát v minulosti, aj v roku 2019 sa Nobelova cena za fyziku delí na prvý pohľad zvláštnym spôsobom: na polovicu medzi troch vedcov. Jednu polovicu si odnáša teoretický fyzik James Peebles, druhú potom dva švajčiarski vedci Michel Mayor a Didier Queloz, ktorí naše teoretické poznatky o vesmíre dokázali pretaviť v objav prvej exoplanéty, obiehajúcej okolo Slnku podobnej hviezdy. Vieme, koľko toho ešte nevieme Posledné desaťročie je označované ako zlatý vek kozmológie. James Peebles, nositeľ polovice Nobelovej ceny za fyziku pre tento rok, sa zásadným spôsobom zaslúžil o významný pokrok v našom poznávaní vesmíru. Výrazne prispel k rozvoju teórie Veľkého tresku. Stále nemáme presnú predstavu, prečo a ako k nemu došlo, ale mnoho odborníkov, vrátane J. Peeblesa, dokázala vybudovať celý rad presných modelov, ktoré ukazujú, ako sa vesmír vyvíjal. James Peebles, jeden z nositeľov Nobelovej ceny za fyziku za rok 2019, počas prednášky na univerzite v Princetone v apríli 2018. Veda však dlho nemala žiadnu možnosť, ako aspoň čiastočne nahliadnuť do čias tesne po Veľkom tresku. Zásadnú zmenu priniesol rok 1964, kedy dvojica amerických fyzikov (a “nobelistov” z roku 1978) Arno Penzias a Robert Wilson dokázala zachytiť žiarenie, ktoré vo vesmíre zostalo z doby tesne po Veľkom tresku, označované ako reliktové žiarenie alebo mikrovlnné žiarenie kozmického pozadia. Toto žiarenie, ktoré vypĺňa celý vesmír (tvorí akýsi “šum v pozadí”), vzniklo zároveň s Veľkým treskom. V tom čase však bolo premiešané s hmotou do nepriehľadnej „polievky“ fotónov a elementárnych častíc. Až keď vesmír v dôsledku svojho rozpínania vychladol natoľko, že začali vznikať neutrálne atómy ľahkých prvkov, reliktové žiarenie sa oddelilo od hmoty. Odvtedy vlnová dĺžka reliktového žiarenia v dôsledku rozpínania vesmíru neustále narastá. V súčasnosti toto žiarenie detegujeme v mikrovlnnej oblasti spektra. Aj keď k oddeleniu hmoty a žiarenia došlo, keď mal vesmír asi 380 tisíc rokov, reliktové žiarenie nesie v sebe informácie aj o skoršom vývoji vesmíru a je dnes neuveriteľne cenným zdrojom informácií pre kozmológiu. J. Peebles bol jedným z teoretikov, vďaka ktorým A. Penzias a R. Wilson dokázali presne pochopiť, čo a prečo zachytili (keď vylúčili, že ide o následok prítomnosti holubieho trusu v anténe :-). Objav to bol veľkolepý. Ďalšie generácie prístrojov napríklad umožnili v reliktovom žiarení nájsť “zárodky” prvých zhlukov hmoty, teda hviezd, galaxií a viditeľného vesmíru vôbec. A presvedčivo ukázali, že naša vesmírna “inventúra” sa naozaj nezaobíde bez prítomnosti niečoho neznámeho. Ukázalo sa, že viditeľná hmota predstavuje iba pár percent z celkového množstva hmoty vo vesmíre. James Peebles bol celý čas pri tom. Jeho hypotézy o tom, z čoho sa skladá „tmavá hmota“, teda jedna z veľkých a pre nás pritom neviditeľných častí vesmíru, sa síce nepotvrdili, ale stimulovali ďalší vývoj v odbore. Podľa Nobelovej komisie jeho zároveň najsvetlejšia aj najtemnejšia chvíľa prišla v 80. rokoch. Spolu s ďalšími teoretikmi prispel k oživeniu Einsteinovej myšlienky “kozmologickej konštanty”. Tú Einstein zaviedol do svojich rovníc, aby vysvetlil, prečo sa vesmír správa inak, než by sa mal na základe všeobecnej teórie relativity. Na pohľad je totiž príliš “riedky”, teda obsahuje menej hmoty, a mal by mať iný tvar, ako naznačujú pozorovania. A. Einsteina však nevysvetliteľná “kozmologická konštanta” rozčuľovala, nikdy sa s ňou nezmieril a snažil sa jej usilovne zbaviť. Avšak nedávne merania rýchlosti rozpínania vesmíru čím ďalej presvedčivejšie ukazujú, že bez ďalšej ingrediencie vesmíru to zrejme nepôjde. V roku 1984 potom J. Peebles spolu s ďalšími teoretikmi prispel k definitívnemu oživeniu Einsteinovej myšlienky pod novým označením “tmavá energia”. Tá je od tej doby pevnou súčasťou vedeckých úvah o vesmíre. V roku 1998 astronómovia ukázali, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a zdá sa, že najlepším vysvetlením je práve „tmavá energia“, ktorá pôsobí proti gravitácii bežnej aj „tmavej hmoty“. Preto sa dnes predpokladá, že práve tmavá energia je zďaleka najväčšou zložkou celého vesmíru: tvorí zhruba 70 percent jeho celkového zloženia. J. Peebles ani nikto iný dnes nemá presnú predstavu o tom, čo by „tmavú energiu“ mohlo tvoriť. Tento objav čaká na iného „nobelistu“. Kanadsko-americký fyzik dostal ocenenie za to, že pomohol vedu doviesť z takmer úplnej kozmologickej temnoty k úsvitu novej éry výskumu vesmíru. Pohľad k inému Slnku Michel Mayor a Didier Queloz skúmali vesmír z iného pohľadu ako James Peebles. Nobelova komisia im polovicu ceny udelila menovite za objav planéty 51 Pegasi b, ktorá obieha okolo svojej hviezdy (51 Pegasi) približne 50 svetelných rokov od Zeme. Na snímke z augusta 2005 sú dvaja nositelia Nobelovej ceny za fyziku za rok 2019. Vľavo je Michel Mayor, vpravo Didier Queloz. V ruke držia vydanie časopisu Nature, v ktorom bol uverejnený ich článok o objave planéty obiehajúcej okolo hviezdy 51 Pegasi, za ktorý cenu získali. Samotná planéta je pre ľudí absolútne neobývateľná, pretože ide o plynného obra rozmermi porovnateľného s Jupiterom, ktorý sa však pohybuje v tesnej blízkosti svojej materskej hviezdy. Teplota na povrchu je tak okolo tisícky stupňov Celzia. Na objave oznámenom v roku 1995 bolo zaujímavé predovšetkým to, že išlo o prvú “cudziu planétu” (exoplanétu), obiehajúcu okolo hviezdy podobného typu ako je naše Slnko. Z vedeckého hľadiska bolo ešte dôležitejšie, ako švajčiarski vedci svoj objav urobili. Pravda, neprišli s úplne originálnym nápadom, veď astronómovia túto metódu používajú na výskum dvojhviezdnych sústav už mnoho desiatok rokov. Metódu však výrazne vylepšili tak, aby sa dala použiť aj na sústavy, v ktorých okolo hviezdy neobieha iná hviezda, ale omnoho menej hmotná planéta. Metóda je založená na meraní radiálnej zložky rýchlosti hviezdy pomocou zmien vlnovej dĺžky spektrálnych čiar spôsobených Dopplerovým javom. Ako sa hviezda pohybuje okolo spoločného ťažiska s planétou, spektrálne čiary v jej spektre sa posúvajú do červenej (keď sa hviezda od nás vzďaľuje) alebo modrej oblasti spektra (keď sa hviezda približuje). Ak sú k dispozícii veľmi presné pozorovania, môžeme tieto pravidelné zmeny nielen detegovať, ale pomocou zaznamenaných zmien aj určiť, aká planéta by sa okolo hviezdy mohla pohybovať. Amplitúda zmien radiálnej rýchlosti hviezdy však býva veľmi malá. Pre predstavu, Slnko sa kvôli Jupiteru pohybuje okolo ťažiska Slnečnej sústavy rýchlosťou približne 12 m/s (teda niečo cez 43 km/h), čo je pri rozmeroch Slnka úplne nepatrný pohyb. Zem “rozhýbe” Slnko iba rýchlosťou približne 0,09 m/s. Michel Mayor zostavil spektrograf na presné meranie radiálnych rýchlostí už v 70. rokoch 20. storočia, ale nedosahoval takú presnosť, aby sa s ním dali uskutočniť pozorovania zmien rýchlostí hviezd spôsobených ich planétami. Radiálne rýchlosti hviezd tento prístroj meral s chybou okolo 300 m/s. Ale M. Mayor sa myšlienky nevzdal a v 90. rokoch poveril svojho vtedajšieho doktoranda Didier Queloza, aby presnosť merania zvýšil. To sa s použitím celého radu “vylepšení” podarilo a od roku 1994 mala švajčiarska skupina k dispozícii zariadenie, ktoré, aspoň teoreticky, dokázalo odhaliť aj planéty veľkosti Jupitera obiehajúce okolo Slnku podobných hviezd. Tento spektrograf dokázal merať s chybou zhruba 10-15 m/s. Objav planéty 51 Pegasi b možno považovať, minimálne symbolicky, za začiatok novej éry v astronómii, “doby planét”. Veď dnes už poznáme viac ako 4 000 exoplanét a nie je pochýb o tom, že ich počet bude i naďalej rásť. Odborníci tiež optimisticky odhadujú, že citlivosť pozorovacích metód (a to nielen merania radiálnych rýchlostí, ale výhľadovo i priameho pozorovania) sa bude i naďalej zvyšovať. Behom pár desiatok rokov by sme sa tak snáď mohli dozvedieť, koľko je v našom okolí planét vhodných pre vznik života – a trebárs aj niečo oveľa, oveľa zaujímavejšie. Výskumu exoplanét sa venujeme aj na Katedre teoretickej fyziky a astrofyziky. Napríklad doktorand Pavol Gajdoš vo svojej dizertačnej práci skúma stabilitu orbitálnych dráh exoplanetárnych systémov s viacerými zložkami. Použitím zahraničných zdrojov spracoval Rudolf Gális [...]
September 28, 2019AnnouncementsTwo members of Department of Theoretical Physics and Astrophysics were awarded by Rector of Pavol Jozef Šafárik University prof. Pavol Sovák at the beginning of a new academic year 2019/2020. Prof. Andrej Bobák was awarded by Silver medal for an important personal contribution to a development of Pavol Jozef Šafárik University and Dr. Katarína Karľová got Rector’s prize for the best research-scientific activity among PhD students. Congratulations to both of them for their great achievements! [...]
August 14, 2019AnnouncementsThe 2019 QUAPITAL Summer School will take place on September 30 – October 4, 2019, at the Institute of Physics, Slovak Academy of Sciences in Bratislava, Slovakia. Registration is open and a registration form is available at https://quapital.eu/index.php?id=105 , where one can also find a preliminary schedule and other useful information. The registration deadline is set to September 16, 2019 but please register as soon as you can for the sake of ease of organization. The school is meant to be an introductory exposure to topics relevant to the QUAPITAL initiative (theory + experiment, practical aspects of QKD). No prior knowledge of the subject is assumed. We are looking forward to your participation. Please, feel free to distribute this information to your colleagues who might be interested in the event. [...]
July 9, 2019Seminarsseminar by prof. Lubos Mitas / North Carolina State University July 15, 2019 at 10:30 in SA1A1 (P1) lecture hall, Institute of Physics, Park Angelinum 9, Košice https://physics.sciences.ncsu.edu/people/lmitas/ I will present a short introduction into the electronic structure quantum Monte Carlo (QMC) based on sampling of particles coordinates. These methods typically employ fixed-node approximations to deal with the fermion signs. I will show  examples of current such calculations that encompass strongly correlated systems, molecules, ultracold atomi condensates, etc, together with insights into biases generated by the fixed nodes in general. So far, however, such QMC calculations have been limited to static, collinear treatment of electronic spins. Recently, we have developed QMC with variable spins for calculations that involve spin-orbit or other spin-dependent Hamiltonians and employs generalization of the fixed-node method called fixed-phase. Lastly, I will briefly talk about the nodes of eigenstates due to their both fundamental and practical implications for the fixed-node/phase methods. [...]
June 12, 2019AnnouncementsQuantum Programming Workshop on June 26-28, 2019 will be held in Košice. It will provide you with three-day long basics on quantum computing and quantum programming with lots of hands-on. More information and registration here. [...]
April 30, 2019Science NewsA redefinition of SI base units is scheduled to come into force on 20 May 2019. The kilogram, ampere, kelvin, and mole will then be defined by setting exact numerical values for the Planck constant (h), the elementary electric charge (e), the Boltzmann constant (k), and the Avogadro constant (NA), respectively. Read more wikipedia Nature 550, 313 (2017) PhysicsWorld — SI gets a makeover The Verge — New definition of kilogram [...]