V sekcii Teoretická fyzika a astrofyzika v tomto roku súťažili:
- Róbert Kožurko (2.r. Fb) – Porovnanie presnosti vesmírnych a pozemských pozorovaní tranzitov exoplanét abstrakt
- Matej Kecer (3.r. Fb) – Zmeny periód zákrytových dvojhviezd BD And a CL Aur abstrakt
- Dominika Švecová (3.r. Fb) – Porovnanie “backward” a “forward” stochastických metód pre určenie modulácie kozmického žiarenia v heliosfére abstrakt
- Maroš Jevočin (1.r. TFAm) – Teoretické štúdium vplyvu vápenatých iónov na svalovú kontrakciu tenkých srdcových filamentov abstrakt
- Dávid Lorko (1.r. TFAm) – Vplyv Lévyho procesov na anomálne správanie vybranej reakčno-difúznej schémy abstrakt
- Michal Rončík (2.r. TFAm) – Zovšeobecnený jednorozmerný Heisenbergov XX model abstrakt
Táto práca je zameraná na spracovanie svetelných kriviek získaných z pozemských pozorovaní a z pozorovaní z ďalekohľadu Kepler. V práci boli použité pozemské dáta získané zo stránky Sekcia premenných hviezd a exoplanét Českej astronomickej spoločnosti. Skúmané boli svetelné krivky tranzitov exoplanéy Kepler-17b. Pri každom pozorovaní boli fitované nasledovné parametre: sklon dráhy (inklinácia), polomer planéty a veľká polos dráhy. Tranzity boli fitované metódou Markov chain Monte Carlo. Na záver boli spracované údaje zhrnuté do tabuľky, v ktorej sa dajú porovnať hodnoty jednotlivých parametrov pre exoplanétu Kepler-17b, pomocou pozemských pozorovaní a pozorovaní z ďalekohľadu Kepler.
V tejto práci sa venujeme zhrnutiu doterajších poznatkov omechanizmoch zmien periód zákrytových dvojhviezd, a spôsobomich analýzy za pomoci O-C diagramu. Následne prezentujeme našuanalýzu takýchto zmien u dvojhviezd BD And a CL Aur. Na túto úlohu používame softvér OCFit (Gajdoš & Parimucha, 2018). Vý-sledky fitovacej procedúry následne posudzujeme podľa relevan-tnosti, s ohľadom na parametre samotných dvojhviezd. Náš model tiež porovnávame s výsledkami iných autorov.
Práca je zameraná na pochopenie pohybu častíc kozmického žiarenia (ďalej len KŽ) v premenlivom magnetickom poli Slnka, Heliosfére. V práci pomocou počítačových simulácií stochastickou metódou riešime Fokker-Planckovu rovnicu popisujúcu moduláciu častíc KŽ v heliosfére. V prvej časti sa práca zaoberá históriou výskumu KŽ, jeho zdrojmi, spektrom a zložením. Vďalšej časti sa nachádza popis magnetického poľa Slnka ako aj popis 11 ročného cyklu, ktorým Slnkoprechádza. V poslednej časti sa práca sústreďuje na metódy použité vo výpočtoch modulácie KŽ vheliosfére. V tejto časti je vysvetlené ako sú tieto metódy použité a zároveň ich navzájom porovnávameza účelom hľadania dôvodu ich nesúladu. Pri porovnávaní sme menili niektoré parametre modelov akonapríklad hodnoty difúzneho koeficientu či dĺžku časového kroku výpočtu.
Táto práca je venovaná exaktnému riešeniu modelu Isingovhotypu, ktorý sme využilina teoretické štúdium vplyvu vápenatých katiónov na svalovú kontrakciu tenkých srdco-vých svalových filamentov pri uvažovaných periodických a otvorených hraničných pod-mienkach. Ukážeme si rozdielnosť prístupov pre výpočet štatistických veličín v oboch jed-notlivých prípadoch a porovnáme získané výsledky so známymi experimentálnymi údajmi.Hlavným cieľom práce je poukázať na efekt hraníc, ktoré sa prejavia v relatívne dobrerozpoznateľnej zmene závislosti normovanej kontrakčnej sily tenkého srdcového myofila-mentu na koncentrácii vápenatých katiónov. Vplyv otvorených hraničných podmienok sana kontrakčnej sile svalového vlákna prejaví zoslabenenímsynergického efektu, ktorý jezapríčinený menším počtom susedných kooperatívnych jednotiek na hraniciach tenkéhosrdcového svalového vlákna.
Reakčno-difúzne systémy sú matematické modely z fyzikálnejchémie a štatistickej fyziky. Popisujú veľké množstvá častíc, ktoré sa v čase pohybujú v priestore a pritom navzájom istým spôsobom interagujú. Z matematického hľadiska sa jedná o parabolické parciálne diferenciálne rovnice, ktoré je vo všeobecnosti veľmi ťažké riešiť. Táto práca sa venuje jednému z najjednoduchších problémov a to jednokomponentovej anihilácii, A+A→∅ v (1+1)-rozmernom časopriestore. Konkrétne ide o rozšírenie tejto schémyo prvok anomálnej difúzie. Tá je modelovaná pomocou tzv. Lévyho letov, kde rozdelenie pravdepodobnosti pre dĺžky náhodných krokov častíc nie je normálnym (Gaussovým) rozdelením ale opisujemeho stabilnými distribúciami, ktoré sú v istom zmysle zovšeobecnenia normálneho rozdelenia s netradičnými štatistickými vlastnosťami. Práca obsahuje rešerš teórie klasickej reakčno-difúznej schémy A+A→∅ aj anomálnej difúzie. Nosnou časťou sú počítačové Monte Carlo simulácie daných procesov spolu s porovnaním vplyvu anomálnej difúzie voči klasickej.
V tejto práci sme vypracovali komplexný model kryštálu spojením Einsteinovho a elastického modelu tuhých látok s geometrickou štruktúrou lineárnej retiazky. Do tohto modelu sme zakomponovali taktiež magnetizmus, využitím jednorozmerného Heisenbergovho XX modelu so spinom. Na vyjadrenie závislosti frekvencie kvantových oscilátorov od relatívnej zmeny dĺžky retiazky sme použili Grüneisenov prístup, ktorý umožňuje priamočiare vyjadrenie všetkých relevantných termodynamických veličín. Elastickú voľnú energiu berieme v tvare rozvoja do štvrtého rádu podľa parametra, ktorý vyjadruje relatívnu zmenu dĺžky retiazky skúmaného kryštálu a magnetoelastickú interakciu sme v študovanom modeli započítali formou exponenciálnej závislosti výmennej interakcie medzi najbližšími atómami na ich vzájomnej vzdialenosti. Použitý prístup umožňuje stanovenie základného stavu, teplotných fázových diagramov, ako aj výpočet všetkých termodynamických veličín skúmaného modelu.
